“Sauna je lekáreň chudobného človeka.”
“Žena je najkrajšia po saunovaní.”
“Ak chorého človeka nevyliečite dechtom, alkoholom alebo saunou, zomrie.”
Tieto fínske príslovia iba sčasti demonštrujú to, aké významné sú pre Fínov sauny. Nie náhodou je “sauna” jediné fínske slovo, ktoré v nezmenenej forme preniklo takmer do každého jazyka. Vznik sauny sa datuje tisícky rokov dozadu. Úplne prvá „sauna“ bola prakticky len hromada horúcich kameňov, na ktoré sa naliala voda, čím vznikla para, ktorú Fíni nazývajú “löyly”.
Tradičné fínske sauny mali komín a kúrilo sa v nich drevom. Neskôr vznikli (podľa Fínov) najlepšie a najtypickejšie dymové sauny “savusaunas”. Tie sa najviac zapísali do kultúry tohto národa a vytvorili tradíciu, ktorá pretrváva do dnešného dňa.
Vyhriať tradičnú dymovú saunu zvyklo trvať až sedem hodín a skôr, ako ľudia do sauny vstúpili, všetok dym sa musel vyvetrať. Špecifikom tiež boli (a stále sú) brezové vetvičky určené na jemné šľahanie tela. Nie, nešlo o žiadne sado-maso, vetvičky mali pomôcť uvoľniť svaly, zlepšiť cirkuláciu krvi a prevoňať priestor.
Po saunovaní bolo tradíciou skočiť do jazera alebo ešte lepšie — vyváľať sa v snehu. Podľa stránky Finland.fi bola dokonca v niektorých hoteloch zamestnaná pani, ktorá mala v náplni práce vás po saunovaní umyť. Niekde táto tradícia stále pretrváva, tak nebuďte prekvapení, keď vám raz do sauny vtrhne robustná Fínka a skríkne na vás, že ste na rade.
Od narodenia, až po smrť
Fínsko má dnes viac ako 5,5 miliónov ľudí a, ako tvrdí stránka Finland.fi, približne dva milióny sáun. To z nich podľa helsinskej spisovateľky Katji Pantzar, robí skutočných expertov na saunovanie. Vo jej knihe The Finnish Way: Finding Courage, Wellness, and Happiness Through the Power of Sisu vysvetľuje, že sauny boli odjakživa súčasťou života Fínov — od narodenia, až po smrť — a niekedy boli dokonca postavené ešte skôr, ako rodinné domy.
Ženy v dymových saunách rodili (samozrejme nie vyhriatych), pretože ich steny boli pokryté sadzou odolnou voči baktériám, čo z nich robilo najsterilnejšiu miestnosť dome. Rovnako tak boli sauny miestom, kde ľudia pripravovali zosnulých na svoju poslednú cestu.
V saunách platila aj veľmi striktná etiketa. Ľudia sa v nich museli správať doslova ako v kostole. Zakázané bolo rozprávať nahlas, nadávať či viesť rozhovory o politike alebo náboženstve. Sauny totiž boli (a stále sú) pre Fínov posvätné.
Na chalupe aj v parlamente
Podľa BBC bolo kedysi v hlavnom meste Fínska viac ako sto sáun, boli takmer na každej ulici. Toto číslo však začalo klesať v päťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy si Fíni začali kupovať domy s vlastnými súkromnými saunami. Dnes sú v Helsinkách iba štyri verejné sauny, no saunovanie je aj naďalej neoddeliteľnou súčasťou ich života.
Sauny nájdete nielen v rodinných domoch, ale aj mestských bytoch. Často ide o high-tech sauny s vlastnou elektrickou pecou, ktorých výhrev už netrvá dlhé hodiny, ale iba pár minút. Sauna nemôže chýbať ani na chalupách či víkendových chatách. Dokonca aj fínsky parlament má zriadenú privátnu “saunovú komoru”, v ktorej poslanci diskutujú.
Nahota robí svoje
O fínskych saunách sa nedá hovoriť bez toho, aby nebol spomenutý ich “sociálny aspekt”. Kým my sauny navštevujeme najmä kvôli relaxu, obyvatelia Fínska v nich zároveň vidia miesto na socializáciu. Saunovanie pre nich nie je len “očistný akt”, ale aj spoločenský rituál, ktorý spája rodiny a blízkych priateľov. Spoločné sobotňajšie rodinné saunovanie sa stalo dôležitejším zvykom, podobne ako u nás večera v kruhu rodiny.
Práve vzájomná nahota spôsobí, že v saune nie je miesto na pretvárku a občas sa vám podarí dať sa tam do reči aj s typicky mlčanlivým Fínom. Ako totiž povedal fínsky diplomat Jaakk Blomberg – „jediný spôsob, ako sa dať do reči s Fínom je vyzliecť sa a sadnúť si k nemu do sauny.”